Když jsem přestala být princeznou, začala jsem být šťastná

Do regresnej terapie som vstupovala s pocitom, ktorý ma sprevádzal už dlhé roky. Často som mala potrebu prispôsobovať sa druhým. Premýšľala som nad tým, čo si o mne pomyslia a svoje skutočné pocity som si radšej nechávala pre seba. Veľa rozhodnutí som robila rozumom, aj keď mi srdce hovorilo niečo úplne iné. Netušila som, že odpoveď nájdem v živote ženy, ktorá žila pred takmer dvesto rokmi.

Život podle pravidel

Bola som dcérou kráľa. Žila som na nádhernom zámku v Nórsku obklopenom lesmi, jazerami a horami. Na prvý pohľad mi nič nechýbalo. Mala som bezpečie, lásku svojho otca aj všetko, po čom by mnohí túžili.

Napriek tomu som od detstva cítila, že existujú pravidlá, ktoré nesmiem porušiť. Nikto sa ma však nikdy nespýtal, aká chcem byť ja.

Žena, která mi změnila život

Počas jednej z prechádzok som spoznala staršiu ženu, ktorá bývala v malom domčeku uprostred lesa. Nebola šľachtičná a predsa mi dala niečo, čo som na zámku nikdy nezažila. Nemusela som sa pri nej na nič hrať. Učila ma variť, rozprávala sa so mnou, smiala sa a prijímala ma presne takú, aká som bola.

Keď sa mi neskôr narodili deti, objímala ich s rovnakou láskou, akú som od nej cítila ja. Pri nej som nebola princeznou. Bola som len obyčajnou ženou. Práve tam som bola najšťastnejšia.

Pochopila jsem, že domov není místo

Po rokoch sme sa s manželom rozhodli presťahovať do obyčajného domu na okraji mestečka. Bez služobníctva. Prvýkrát som si sama varila, upratovala, starala sa o domácnosť.

Nikdy som sa necítila slobodnejšia. Vtedy som si uvedomila, že domov netvoria kamenné múry ani honosné sály. Domov je miesto, kde môže byť človek sám sebou.

Největší zkouškou nebyla nevěra

Po rokoch som si všimla, že sa na môjho manžela pozerá iná žena. Bola mladšia a krásna. Na okamih som začala pochybovať sama o sebe. Mala som pocit, že už nie som 

Keď som sa mu so svojím strachom zdôverila, neodvrátil sa. Objal ma. Pozrel sa mi do očí a povedal, že ma nikdy neopustí. V tej chvíli som si uvedomila, že mojím najväčším nepriateľom nebola tá žena. Boli to moje vlastné pochybnosti.

Na čem opravdu záleží

Keď som sa obzrela späť za svojím životom, nevybavili sa mi plesy ani veľkolepé sály. Spomenula som si na vôňu jedla v malom domčeku. Na smiech svojich detí. Na rozhovory so ženou, ktorá mi nahradila mamu. Na objatia môjho manžela.

Uvedomila som si, že tie najkrajšie okamihy môjho života nikdy nesúviseli s tým, aké postavenie som mala. Súviseli s tým, že som mohla byť sama sebou.

Poselství, které si nesu dodnes

Keď som sa z regresnej terapie vrátila späť do prítomnosti, mnohé veci mi začali dávať zmysel. Pochopila som, prečo sa aj dnes niekedy snažím vyhovieť druhým viac než sebe. Prečo často počúvam rozum, aj keď moje srdce hovorí niečo iné.

Tento príbeh mi však pripomenul jednu jednoduchú pravdu. Nemusím sa meniť, aby ma mali druhí radi. Nemusím hrať rolu, ktorú odo mňa očakávajú. Pretože človek je najšťastnejší vo chvíli, keď si dovolí byť presne taký, aký naozaj je.

Flóra

Chceš zažít regresní terapii na vlastní kůži? Domluv si setkání v Praze, Pezinku nebo online.
👉  Rezervovat termín